Financovanie samospráv – je dobré poznať súvislosti

Najskôr poznať, potom hlasovať…

V samospráve platí pri rozhodovaní takéto pravidlo. Vedenie obce je pod priamym drobnohľadom samotných občanov. Aj preto samospráva generuje hospodárením prebytok, prípadne hospodári vyrovnane. Zo zákona ani inú možnosť nemá (na rozdiel od štátnej správy!). A tu sa dostávame k zdroju problému, ktorému sa venujú nasledovné riadky.

Ak by ma ako štát tlačila topánka a ukazovalo by sa, že štátny rozpočet nebude až taký vyrovnaný ako sa pôvodne plánovalo, hľadal by som možnosti to ovplyvniť. To je prirodzené vyústenie napĺňania a vyhodnocovania rozpočtu, ktorý už od začiatku dostatočne nezohľadňoval rizikové faktory vstupujúce do procesov fungovania štátu. Kde však zobrať chýbajúce zdroje a zaplátať dieru? Najjednoduchšie sa javí zobrať niečo samosprávam. Už sa to pár krát podarilo, prečo to neskúsiť znovu?

Od roku 2018 skončilo na pleciach samospráv prijatím novej legislatívy veľké množstvo nových kompetencií, ktoré znamenali zvýšenie povinných výdavkov obcí a miest. Štátu sa uľavilo, pretože s kompetenciami nemusel presunúť na obce a mestá plný objem peňazí na ich pokrytie (štát teda mohol viac míňať na iné veci a chce míňať aj naďalej). Presné finančné dopady rôznych štátnych opatrení už vyčíslil ZMOS. Aj napriek zvýšenému výnosu DzP FO sa samospráva na Slovensku v roku 2019 ocitá v mínuse cca 80 mil. EUR. Touto sumou dotujú obce a mestá prijaté zákonné zmeny, ktoré nemali mať negatívny dopad na verejné financie. Evidentne však majú a teraz sa pred nimi nie je kam schovať.

Ako už bolo v úvode spomenuté, samospráva generuje prebytky, ktoré následne používa na výkon svojej pôsobnosti napr. aj v oblasti rozvoja spravovanej územnej jednotky. Pokiaľ si obec našetrí na väčšiu investíciu (chodník, cesta, vodovod, kanalizácia, …), trvá to niekoľko rokov. Z toho dôvodu obce vykazujú vysokú likviditu. Štát však tvrdí, že samosprávy sa jednoducho musia podieľať na zlepšovaní finančnej situácie samotných občanov. V tomto prípade ako keby štát nevedel/nevidel, že samospráva to pravidelne robí napĺňaním pôsobností, ktorú jej určuje legislatíva. Aj tá legislatíva, ktorou bola zvýšená suma minimálnej mzdy, aj tá ktorou boli zvýšené platové tarify zamestnancov verejnej správy atď. Vyzerá to tak, že štát chce stále častejšie, aby obce a mestá zaplatili účet za rozhodnutia iných. O dôsledkoch rozhodnutí však už politici nehovoria. Dnes stačí na tlačovej besede pred kamerami označiť štvorček SPLNENÉ. Čo tam po tých, ktorým sa zrúti systémové plánovanie na nižších úrovniach riadenia verejnej správy.

Ako občan by som si mal vážiť ľudí, ktorí nám dali „obedy zadarmo“, ktorí chcú prijať zákon o „menších daniach z príjmu“, ktorí chcú občanovi to najlepšie,…

Niekde v úzadí (mimo predvolebných billboardov) sa však budú mesiace a roky reálne trápiť starosta/primátor so zastupiteľstvom,

– ako rozšíriť kapacity jedálne a kuchyne pre „obedy zadarmo“ a z čoho tie neplánované investície zaplatiť (výzvy na získanie dotácií neexistujú…),

– ako vysvetliť obyvateľom, že nový dlhšie plánovaný chodník nebude, pretože už nebude možné vygenerovať prebytok aký sa očakával,

– ako zvládnuť všetky výdavky súvisiace so zmenou zákonov, ktoré majú vyzerať sociálne, ale v konečnom dôsledku sú len nesystémové rýchlo a bez potrebnej diskusie prijaté rozhodnutia…

A práve preto si budem ako občan a aj ako starosta vážiť tých ľudí, ktorí nájdu riešenia, ako vzniknuté výdavky samosprávam dofinancujú. Účet u nás v obci je odhadom zatiaľ takýto: prístavba jedálne 200 tis. EUR, prístavba kuchyne 100 tis.,…

Som starostom obce štvrté volebné obdobie. Zažil som už dopady jednej finančnej krízy na rozpočet obce a teší ma, že v posledných rokoch sme sa z toho dokázali otriasť. Výrazne sme pomohli ťažké obdobie prekonať aj samotnému štátu – preukázateľne sme si uťahovali opasky. Konečne máme priestor na investície do novej infraštruktúry. Razom však prichádza ďalšia rana, z ktorej krvácanie by mohlo znamenať kolaps našej komunity – našej obce. Ďalšie uťahovanie opaskov nepripadá do úvahy. Ľudia už prejavili obrovskú trpezlivosť. Donekonečna ju mať nebudú. Teraz to však ešte nie je kríza, teraz je to ohrozenie našej SAMOsprávnosti priamo štátom. Akýkoľvek umelý zásah do najdôležitejšieho zdroja financovania samospráv zo štátu bez dlhšej a kvalitnejšej diskusie inak nazvať neviem.

Dovoľujem si týmto pozvať všetkých poslancov NR SR na návštevu do Košece. V praxi budú krásne vidieť dopady zmien legislatívy na jednu územnú jednotku. A takýchto – nám viac či menej podobných – je na Slovensku takmer 3000. Vyzývam všetkých poslancov NR SR k intenzívnej diskusii so ZMOSom. Rešpektujte tiež prosím vyjadrenie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Vypočujte si argumenty obcí a miest, zoznámte sa s reálnou situáciou, posúďte fakty a rozhodnite hlasovaním o návrhu zákona, ktorý má ambíciu mesačne dopriať viac zamestnancovi znížením dane ani nie 4 eurá. Samosprávam však zároveň zoberie pre rok 2020 takmer 150 mil. EUR. Zoberie ich obciam a mestám, ktoré si ich chceli zväčša ušetriť pre budúce investovanie do zlepšenia kvality života samotných ľudí. Pre deti chceme zlepšovať podmienky v materských aj základných školách, chceme postaviť alebo zrekonštruovať telocvične, pre starších chceme zabezpečiť lepšiu jeseň života, pre športovcov chceme postaviť nové ihriská a športoviská, kvôli bezpečnosti chceme budovať nové chodníky a rekonštruovať miestne komunikácie,… Chceme, máme chuť, máme plány, napĺňame programy rozvoja. Pomôžete nám s tým?

Robte podľa svojho najlepšieho vedomia, svedomia a rozhodnite zodpovedne.